Keď tie slová počul pohanský kňaz, ktorý tam býval, skrúšilo sa jeho srdce v bázni a láske k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Pochopil vtedy, že úcta vzdávaná modlám je zvádzaním a skazou duší. Všetko preto zanechal a rýchlo prišiel do kláštora svätých otcov a rozpovedal im všetko, čo v zlosti hovorili medzi sebou satani. A keď ho svätí otcovia poučili spasiteľnými napomenutiami, bol pokrstený a započal svätý život mníchov. A s pomocou a spoluprácou Božej milosti sa stal najváženejším mníchom a dosiahol takú veľkú čnosť pokory, že všetci sa jeho pokore divili.
On tiež rozprával ako celú moc našich protivníkov diablov ničí túžba po pravdivej pokore. Náš Pán Ježiš Kristus pokorou triumfoval nad diablom a porazil celú jeho moc. Tiež dodával, že často počul, ako sa diabli rozprávali medzi sebou: „Skutočne, keď povzbudzujeme ľudské srdcia ku hnevu, tak ak niekto trpezlivo pretrpí urážky a zneváženia, a obrátiac sa, začne sa ešte viac modliť o pokoj, hovoriac: ‚Naozaj, ja som zhrešil‘, ihneď cítime, že vädne celá naša sila, keď sa priblíži k tým, čo majú mocou Božej milosti čnosť pokory.“
— Commonitiones Sanctorum Patrum (5.-6. stor.), IV., 2 (1077)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára