Chosroes, zdrvený porážkou, sa dal na útek, pričom počas príprav na prekročenie Tigrisu ustanovil svojho syna Medarsa za spoluvládcu. Lenže Siroes, Chosroesov starší syn, zosnoval v tejto situácii úklady, aby zabil otca i brata. Keď po návrate obidvoch do vlasti vykonal svoj plán, žiadal od Heraklea uznanie svojej vlády, pričom prijal podmienky, medzi ktorými bolo aj navrátenie Pánovho kríža.
Tak sa po štrnástich rokoch, čo bol v perzskej moci, vrátil Kríž naspäť. Keď ho pri návrate do Jeruzalema Heraklius s veľkou pompou niesol na svojich ramenách na ten vrch, kde ho vyniesol Spasiteľ, udial sa slávny zázrak. Heraklius, ozdobený zlatom a drahokamami, sa snažil prejsť cez bránu, ktorá viedla na vrch Kalvárie. No čím viac sa snažil, tým viac mu čosi bránilo.
Heraklius i tí, čo ho sprevádzali, boli vecou nemálo zaskočení a prekvapení. Vtedy prehovoril Zachariáš, Jeruzalemský patriarcha: „Pozri, cisár, či možno v tejto triumfálnej ozdobe napodobniť chudobu a pokoru Ježiša Krista.“ Vtedy Heraklius zložil bohatý odev, sňal si sandále a v prostom odeve poľahky prešiel celú cestu a na Kalvárii postavil Kríž na tom istom mieste, odkiaľ ho vzali peržania. A tak sa sviatok Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa v tento deň každoročne slávieval, okrášlil spomienkou na túto udalosť, keď Heraklius uložil Kríž na tom mieste, kde bol kedysi postavený pre Spasiteľa.
— Breviarium monasticum, lekcie V-VIII nočných vigílií sviatku Povýšenia svätého Kríža.