štvrtok 28. júna 2012

Skúšky

Sušiak v daždiPetrovi boli najprv odovzdané kľúče, ale potom mu bolo dovolené upadnúť do hriechu zapretím Krista; a takto bola jeho pýcha pokorená jeho pádom. Nebuď teda prekvapený, keď po dosiahnutí kľúčov duchovného poznania upadneš do rôznych zlých myšlienok. Oslavuj nášho Pána, lebo len on sám je múdry: takýmito prekážkami v nás krotí predsudky, ktoré máme tendenciu cítiť, kvôli nášmu pokroku v poznaní Boha. Skúšky a pokušenia sú opratami, ktorými Boh vo svojej prozreteľnosti krotí našu ľudskú aroganciu.
Často takto Boh odníma svoje požehnania od nás, podobne ako Jóbovi odňal bohatstvo: „Pán dal, Pán vzal.“ (Jób 1, 21) Ale je rovnako pravdivé, že Boh od nás odníme aj prekážky, ktoré nám postavil. „Požehnania i prekážky pochádzajú od Boha“ (Sir 11, 14). On spôsobil, že musíme znášať protivenstvá, ale on nám tiež dá večnú radosť a slávu.
(…)
Môže sa stať, že človek bude po istý čas osvietený a občerstvený Božou milosťou a potom mu bude táto milosť odňatá. Toto ho vnútorne zmätie a on začne šomrať. Namiesto toho, aby sa snažil znovu získať uistenie o spáse prostredníctvom vytrvalej modlitby, stratí trpezlivosť a vzdá sa. Takto sa podobá žobrákovi, ktorý prijal almužnu z paláca a cíti sa odvrhnutý, pretože ho neprosili, aby vstúpil dovnútra a večeral s kráľom.
— sv. Ján Karpathos, Texty pre mníchov v Indii, 62-63. 70

utorok 26. júna 2012

Poznanie nadúva, láska buduje

V záhradeNehovor: ‚Neviem čo je správne, takže ma nemôžu obviniť z nesprávneho konania‘. Lebo keby si vykonal všetko dobro, o ktorom vieš, hneď by ti bolo jasné čo treba robiť ďalej — akoby si prechádzal v dome z izby do izby. Nijako ti nepomôže vedieť čo príde neskôr, ak nevykonáš to, čo treba vykonať predtým. Pretože poznanie bez skutkov ‚nadúva‘, ale ‚láska buduje‘, pretože ‚trpezlivo všetko prijíma‘ (I Kor 8, 1; 13, 7).
— Sv. Marek askéta, O duchovnom zákone, 84.

nedeľa 24. júna 2012

Narodenie svätého Jána Krstiteľa

De ventre matris meæ vocavit me Dominus in nomine meo: et posuit os meum ut gladium acutum: sub tegumento manus suæ protexit me, et posuit me quasi sagittam electam.

Z lona mojej matky ma Pán povolal po mene a ústa mi dal ako ostrý meč, ochránil ma pod odením svojej ruky, a urobil ma akoby vybraným šípom.
— Introitus omše slávnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa.

Priusquam te formarem in utero, novi te: et antequam exires de ventre, sanctificavi te.

Skôr než som ťa stvárnil v lone, poznal som ťa: a prv než si vyšiel z útrob som ťa posvätil.
— Graduál omše slávnosti Narodenia  sv. Jána Krstiteľa.

sobota 23. júna 2012

Blahoslavený mních

Ranné brieždenieZopakujem to, čo som už hovoril na inom mieste: blahoslavený je intelekt*, ktorý je počas modlitby úplne oslobodený od [vonkajších] foriem.
Blahoslavený je intelekt, ktorý bez roztržitosti v modlitbe dosahuje ešte väčšiu túžbu po Bohu.
Blahoslavený je intelekt, ktorý je počas modlitby slobodný od materiálnosti a vyzlečený z každého jej vlastníctva.
Blahoslavený je intelekt, ktorý počas modlitby dosiahol úplnú slobodu od zmyslovosti.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá každého človeka za Boha, po Bohu.
Blahoslavený je mních, ktorý hľadí s veľkou radosťou na spásu a pokrok každého, ako keby boli jeho vlastnými.
Blahoslavený je mních, ktorý pokladá seba samého za „vyvrheľa pre všetkých“ (1 Kor 4, 13)
Mních je ten, kto je oddelený od všetkých a zjednotený so všetkými.
Mních je ten, kto pokladá seba za spojeného s každým človekom, keďže vidí seba v každom.
Človek, ktorý zasvätí svoje prvé myšlienky Bohu, dosiahol dokonalú modlitbu.
Ak sa chceš modliť ako mních, vyhýbaj sa každej lži a neprisahaj. Ináč budeš márne vyzerať ako niekto, kým nie si.
Ak sa chceš modliť v duchu, odpútaj sa od tela a žiaden oblak ťa počas modlitby nezatemní.
Zver Bohu potreby svojho tela a bude jasné, že si mu zveril aj potreby svojho ducha.
(…)
Pokiaľ sa človek úplne neobráti skrze pokánie, bude pre neho múdrejšie, ak si bude stále pripomínať svoje hriechy s ľútosťou a pamätať na večný oheň, ktorý si spravodlivo zasluhujú.
Ak sa človek, stále zamotaný do hriechu a hnevu, nehanebne odváži siahnuť po poznaní božských vecí, alebo sa len pokúsi o nemateriálnu modlitbu, zaslúži si pokarhanie Apoštola; pretože je pre neho nebezpečné modliť sa s holou a nepokrytou hlavou. Taká duša, hovorí, má mať ‚závoj na hlave kvôli anjelom,‘ ktorí sú prítomní (porov. 1 Kor 11, 5-7) a byť zaodená v náležitej úcte a pokore.
Tak ako vytrvalé pozeranie do slnka v jeho poludňajšom jase nevylieči človeka s chorým zrakom, tak ani falošná prax modlitby — ktorú treba správne konať v duchu a pravde — nijako neprospeje vášnivému a nečistému intelektu; práve naopak, taká prax vyprovokuje Boží hnev proti intelektu.
— Evagrios pustovník, O modlitbe, 117-129. 145-146

Poznámka: Intelekt (νους – nous; intellectus) označuje najvyššiu mohutnosť v človeku, s ktorou (za podmienky, že je očistený) poznáva Boha, alebo vnútorné princípy stvorených vecí, prostredníctvom priameho, alebo duchovného poznávania. Intelekt treba odlíšiť od rozumu (ratio), keďže intelekt neformuluje abstraktné koncepty, ani neprichádza k poznaniu prostredníctvom deduktívnych postupov, ale poznáva pravdu prostredníctvom bezprostrednej skúsenosti. Intelekt možno nazvať „orgánom kontemplácie“, či „okom srdca“ (Makarios Veľký).

štvrtok 21. júna 2012

Pôst a pohostinnosť

Parené buchtyV Skétis raz prikázali: „Tento týždeň sa postite a potom slávte Paschu.“ Vtedy náhodou prišli za abba Mojžišom bratia z Egypta a on im pripravil trocha varenej zeleniny. Keď jeho susedia uvideli dym, ohlásili klerikom: „Vidíte: Mojžiš porušil prikázanie otcov a uvaril si doma jedlo.“ Oni povedali: „Keď príde, povieme mu to.“ Prišla sobota a keďže klerici poznali veľké životné zásady abba Mojžiša, povedali mu pred ľudom: „Abba Mojžiš, porušil si ľudské príkazy, ale naplnil si Božie.“
— Apoftegmy (tématická zbierka) XIII, 4

pondelok 18. júna 2012

Litánie o svätom Benediktovi

Nasledujúci text pochádza z knižného vydania Reguly sv. Benedikta z roku 1645 a možno ho použiť pre súkromnú potrebu. Ponúkame vám ho aj v PDF formáte, ktorý možno obojstranne vytlačiť na stranu formátu A4 a zložiť na dvojstránku.

Kyrie, eleison. Christe, eleison. Kyrie, eleison.
Kriste, uslyš nás. Kriste, vyslyš nás.

Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,
Duch Svätý, Bože,
Svätá Trojica, jeden Boh,

Svätá Mária, oroduj za nás.
Svätá Božia rodička,
Svätá Panna panien,
Svätá Mária, zrkadlo mníšskej dokonalosti,

Svätý otec Benedikt,
Milovník čistoty,
Milovník trpezlivosti,
Milovník kresťanskej lásky,
Milovník všetkých čností,
Dobrý utešiteľ zarmútených,
Láskavý milovník blížnych,
Dobrý strážca svojich bratov,
Napodobniteľ Ježiša Krista,
Milovník Kríža,
Ty, ktorý si pohrdol svetom,
Ty, ktorý si odmietol všetko dočasné,
Ty, ktorý si pohrdol svetskými dobrami,
Poraziteľ falošných démonov,
Vodca svätého vojska,
Pôvodca benediktínskeho rádu,
Obnoviteľ mníšskeho života,
Učiteľ disciplíny,
Zrkadlo dokonalosti,
Hviezda rehoľného života,
Okrasa Katolíckej cirkvi,
Regula chudoby,
Kvet čistoty,
Učiteľ poslušnosti,
Učiteľ rozlišovania,
Príklad pokory,
Vzor odriekania,
Učiteľ mlčanlivosti,
Kvet zbožnosti,
Kvet nábožnosti,
Kvet svätosti,
Ozdoba všetkej počestnosti,
Svetlo oddanosti,
Svetlo modlitby,
Svetlo kontemplácie,
Príklad tvojich bratov,
Príklad nábožnosti,
Príklad všetkých čností,
Chrám Svätého Ducha,
Ochranca tých, čo ťa vzývajú,
Ochranca tvojho rádu,
Patriarcha mníchov,
Otec tebe oddaných veriacich,
Kriesiteľ mŕtvych,
Vykonávateľ zázrakov,
Pripočítaný k patriarchom,
Rovný prorokom,
Nasledovník apoštolov,
Podobný mučeníkom,
Perla opátov,
Napodobiteľ pustovníkov,
Sláva vyznavačov,
Spoločník panien,
Spoluobčan všetkých svätých,
Víťaz nad pokušeniami,
Víťaz nad démonmi,

Od všetkého zlého, ochraňuj nás, Pane.
Od zanedbávania tvojich príkazov,
Od prestúpenia našich sľubov,
Od náporu všetkého zla,
Skrze sväté obrátenie nášho otca Benedikta,
Skrze príklad jeho života,
Skrze jeho svätú chudobu,
Skrze jeho horiacu lásku,
Skrze jeho preveľkú čistotu,
Skrze jeho hlbokú pokoru,
Skrze jeho vrúcne modlitby,
Skrze jeho sväté pôsty,
Skrze jeho svätú mlčanlivosť,
Skrze jeho obdivuhodné odriekanie,
Skrze jeho zásluhy a príhovor,

My hriešnici, prosíme ťa, vyslyš nás.
Aby si v nás rozlial a upevnil dokonalosť tvojej lásky,
Aby si nám udelil dokonalé umŕtvenie zmyselnosti a svojvôle,
Aby si nám udelil pravý kresťanský život podľa príkladu Reguly svätého Benedikta,
Aby si nás upevnil a posilnil v plnení povinností nášho stavu,
Aby si nám pomáhal stále rásť v čnostiach,
Aby si stále rozmnožoval a viedol benediktínsky rád,
Aby si nám udelil vytrvalosť v tvojej svätej službe,

Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

V. Oroduj za nás, svätý otec Benedikt.
R. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

Modlime sa.
Všemohúci večný Bože, ty si nám slávnym príkladom svätého opáta Benedikta ukázal víťaznú cestu pokory; daj, prosíme, aby sme bez omylu kráčali cestou tebe milej poslušnosti, ktorou nás tento ctihodný otec predišiel. Skrze Krista, nášho Pána.
R. Amen.

nedeľa 17. júna 2012

Nedeľné ráno

Každá nedeľa v našom kláštore začína včaššie ako iné dni. Už o tretej hodine sa kláštorný chrám rozozvučí spevom Nočných vigílií. Ďalším liturgickým slávením sú až Ranné chvály o siedmej hodine. Prestávka medzi týmito modlitbami ofícia je zvláštnym časom. Nielen v kláštore, ale aj navôkol panuje neobyčajné ticho a pokoj. Niet divu, že sám sv. Benedikt odporúča využiť tento čas „na rozjímanie o tom, čo si potrebujú [mnísi] osvojiť zo žaltára alebo z čítaní“ (RB 8, 3). Dnešná nedeľa má však ešte jednu zvláštnosť: najskorší východ slnka v tomto roku. Hoci večer sa ešte bude ďalej predlžovať, rána už budú len kratšie. A tak hoci čas našich prvých nedeľných modlitieb môže byť pre niekoho „hlbokou nocou“, pri východe z chóru nás už čakajú rozožínajúce ranné zore za oknami krížovej chodby a už počas samotného slávenia počuť v kostole nielen mníchov, ale aj spev budiaceho sa vtáctva. Pozývame vás na malú rannú prechádzku po kláštore v tomto zvláštnom čase.
Spolu so spevavcami počuť jemné zvuky našich usilovných polievacích pomocníkov.

Polievanie

Z paše budú mať radosť najmä naše ovce, ktoré ešte stále spokojne odpočívajú.

Tiché hospodárstvo

Voda je nielen na pastvisku — ale všade, kde čosi rastie. Akoby sa celá záhrada pripravovala na príchod letných lúčov ranného slnka.

Rosa

Ešteže sa do záhrady dá prejsť aj po suchu. Margarétky sa prizerajú na okoloidúcich.

Schody do záhrady

Na hospodárstve zatiaľ panuje pokoj…

Tiché hospodárstvo

…no svetlá v kláštore svedčia, že nie všetci v tomto čase spia.

Kuchyňa skoro ráno

Kláštorná brána ostáva zatvorená, no vychádzajúce slnko vyvrieť nemôže. Presne ako v liturgii, ktorá nám každé nedeľné ráno pripomína víťazstvo Krista nad „bránami pekla“.

Brána pred východom slnka

Svetlo slnka vyháňa tmu zo všetkých kútov kláštora.

Krížová chodba pri východe slnka

Všetko sa rýchlo odieva do nových farieb…

Ranné slnko na kláštore

Ranné slnko na kláštore 2

Brat Marián víta nový deň v kuchyni. Hostí je veľa a nedeľný obed musí byť vždy slávnostný.

Príprava obeda

Východ slnka nedá spať ani našej „zveri“. Brat Ladislav Mária už skoro ráno ženie naše ugágané husi na rannú pašu.

Pastier a husi

Brat Michal Mária zatiaľ využíva ranný čas na čítanie Svätého písma.

Lectio

Ako sa do ranného ticha čoraz viac primiešavajú ďalšie a ďalšie zvuky a slnko stúpa čoraz vyššie, zazvoní brat Svorad Mária na modlitbu Ranných chvál.

Pulsator

To už brat Ladislav Mária pripravuje všetko potrebné na spoločné modlitby.

Príprava na liturgiu

Jedenásť mníchov sa postupne schádza v chóre, aby mohli začať ofícium na oslavu Zmŕtvychvstalého.

Do chóru

Po ňom sa všetci vyberajú do refektára. O. Vladimír (vpravo) a o. Jozef si nedajú cestou ujsť pohľad do slnkom zaliatej záhrady.

Po Ranných chválach

Po duchovnom pokrme sa do nového dňa treba nasýtiť aj telesne. Bratia Ľudovít Mária (vzadu) a Svorad Mária si pochutnávajú na raňajkách.

Pri raňajkách

štvrtok 14. júna 2012

Aj viera pochádza od Pána

Vrabčiak… Apoštoli si tak dôkladne uvedomovali, že všetko, čo súvisí so spásou im bolo dané Pánom, že dokonca prosili Pána o samu vieru, hovoriac: Daj nám vieru; keďže si nevedeli predstaviť, že by ju mohli získať vlastnou vôľou, ale verili, že ju získajú zadarmo ako dar od Boha. Koniec koncov, sám Pôvodca spásy človeka nás učí aká vetchá, slabá a nedostatočná by bola naša viera, ak by nebola upvenená Božou pomocou, keď hovorí Petrovi: Šimon, Šimon, hľa Satan túžil získať ťa, aby ťa mohol preosiať ako pšenicu. Ale ja som sa modlil k Otcovi, aby tvoja viera nezlyhala. A na inom mieste, keď sám človek videl, že jeho viera je hnaná vlnami nevery na skaly, ktoré by spôsobili strašné stroskotanie, a prosil tohto Pána, aby pomohol jeho viere, hovoriac: Pane, pomôž mojej nevere.
Tak dôkladne si teda títo apoštoli a ľudia Evanjelia uvedomovali, že všetko dobré sa zdokonaľuje Božou pomocou, a nepredstavovali si, že by mohli zachovať svoju vieru bez poškvrny vlastnou silou, alebo vôľou, že sa modlili, aby im túto milosť udelil Pán. A ak v Petrovom prípade bola potrebná Pánova pomoc, aby neupadol, kto by bol tak trúfalý a slepý, že by si myslel, že si ju uchráni bez každodennej pomoci Pána? Zvlášť ak sám Pán jasne hovorí v Evanjeliu: „Ako ratolesť nemôže priniesť ovocie, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ A opäť: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Ako hlúpe a opovážlivé by bolo pripisovať dobré skutky vlastnej umnosti a nie Božej milosti a pomoci, je vidieť jasne z Pánovej reči, v ktorej povedal, že nikto nemôže priniesť ovocie Ducha bez inšpirácie a spolupráce. Lebo každý dobrý dar a každý dokonalý dar je zhora, zostupujúc od Otca svetiel. A Zachariáš tiež hovorí: Čokoľvek dobré patrí jemu, a čo je vynikajúce je od neho. A tak blažený Apoštol ustavične hovorí: Čo máš, čo si nedostal? Ale ak si dostal, prečo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?
— sv. Ján Kasián, Rozhovory, III, 16.

utorok 12. júna 2012

Zmilovanie Pána

Dážď pred práčovňou

Abba Angelos povedal: „Môj otec Kronios z hory Ponahon mi povedal: ‚Ak uvidíš dvoch pocestných bratov a vieš, že jeden je verný, ale druhý hriešnik, ktorého budeš milovať a ktorého nenávidieť?‘ Povedal som mu: ‚Skôr budem milovať verného.‘ Povedal mi: ‚A keby si ty bol hriešnikom, neplakal by si pred dobrotou Pána, aby ti zoslal svoje milosrdenstvo?“ Vidíte Pánovo zmilovanie, ktoré majú starci podľa Pánovho vzoru?
—Apoftegma. Collectio monastica (etiópska), 13, 41

sobota 9. júna 2012

Príprava na obetu

Obetné dary
Navštívili sme tiež iného kňaza, ktorý sa volal Eulogios. Keď prinášal obetné dary Bohu, dostával tak veľkú milosť poznania, že poznal myšlienky všetkých mníchov, ktorí boli prítomní. Často zastavoval niektorých mníchov, keď chceli prísť k oltáru a hovoril: „Ako sa môžete odvažovať pristúpiť k svätým tajomstvám, keď máte zlé myšlienky? Ty si tejto noci neslušne premýšľal o smilstve.“ Druhý, ako vravel, rozmýšľal v mysli nad tým, že niet rozdielu medzi tým, či k Božej milosti pristupuje ako hriešnik, alebo ako spravodlivý. Iný zasa pri obete pochyboval: „Budem posvätený, ak k nej pristúpim?“ „Odstúpte na chvíľu od svätých tajomstiev a obráťte sa v duši, aby ste získali odpustenie hriechov a stali sa hodní spoločenstva s Kristom. Ak si totiž najprv neočistíte myseľ, nebudete môcť pristúpiť k Božej milosti.“
— Dejiny mníchov v Egypte (grécka verzia), XVI Eulogios

štvrtok 7. júna 2012

Symbol viery (2. časť)

AdoráciaAle k večnej spáse je ďalej potrebné úprimne veriť aj vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista. Teda pravá viera je toto: Musíme veriť a vyznávať, že náš Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek. Ako Boh je splodený z podstaty Otca od večnosti, a ako človek je zrodený z podstaty matky v čase. Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumovej duše a z ľudského tela. Rovný s Otcom čo do božstva, menší ako Otec čo do ľudskosti. A hoci je Boh a človek súčasne, nie sú to dvaja, ale jeden Kristus. Jeden je však nie zmenou božstva na telo, ale pozdvihnutím ľudskosti k Bohu. Jeden naskrze nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby, lebo ako rozumová duša a telo tvoria iba jedného človeka, tak je aj Boh a človek iba jeden Kristus, ktorý za nás trpel pre našu spásu, zostúpil k tým, čo sú v podsvetí, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, sedí po pravici Otca; odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych. Pri jeho príchode všetci ľudia vstanú vo svojich telách a vydajú počet zo svojich vlastných skutkov. A tí, čo robili dobre, vojdú do večného života, tí však, čo robili zlé, do večného ohňa. Toto je katolícka viera. Kto ju úprimne a pevne nevyznáva, nemôže byť spasený.

utorok 5. júna 2012

Nová paša

Naše husy a húsky sa môžu do chuti napásť na nových miestach našej kláštornej záhrady, vďaka novej „mobilnej“ ohrade.

(Ak nemáte Flash, môžte kliknúť sem.)

nedeľa 3. júna 2012

Symbol viery (1. časť)

Nasledujúci text je slovenským prekladom vyznania viery nazývaného podľa prvého slova „Quicumque“, alebo tiež „Atanázov symbol (vyznanie viery)“, keďže jeho autorstvo bolo kedysi nesprávne pripisované sv. Atanázovi. Toto vyznanie viery sa spievalo v benediktínskych kláštoroch na slávnosť Najsvätejšej Trojice v rámci psalmódie Prímy (liturgická modlitba na začiatku bežného dňa).


Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým pridržiavať katolíckej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie.
Katolícka viera je však táto: uctievame si jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania Osôb a bez oddeľovania podstaty. Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Avšak Otec a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť. Ako Otec, tak Syn, tak Duch Svätý: nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý. Nezmerný Otec, nezmerný Syn, nezmerný Duch Svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja veční, ale jeden Večný, ako ani traja nestvorení ani traja nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný. Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý, a predsa nie sú to traja všemohúci, ale jeden Všemohúci. Tak Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. Tak Otec Pán, Syn Pán, Duch Svätý Pán, a predsa nie sú to traja Páni, ale len jeden Pán. Pretože ako podľa kresťanskej pravdy vyznávame každú Osobu jednotlivo ako Boha a Pána, tak nám katolícka viera zakazuje, aby sme hovorili o troch Bohoch alebo Pánoch. Otec nie je nikým utvorený ani stvorený, ani splodený. Syn nie je samým Otcom ani utvorený ani stvorený, ale splodený. Duch Svätý nie je Otcom a Synom ani utvorený, ani stvorený, ani splodený, ale vychádzajúci. Je teda jeden Otec, nie traja Otcovia, jeden Syn, nie traja Synovia, jeden Duch Svätý, nie traja Duchovia Svätí. A v tejto trojjedinosti nič nie je skôr alebo neskôr, nič nie je väčšie alebo menšie, ale všetky tri Osoby sú si rovnako večné a rovnako veľké; a tak treba vo všetkom, ako už bolo vyššie povedané, i uctievať jednotu v Trojici i Trojicu v jednote. Kto teda chce byť spasený, nech toto verí o Trojici.
(pokračovanie nabudúce)

piatok 1. júna 2012

Svedectvo

Pri práciZanechajme našich rodičov a pokrvných a priateľov a ženu a deti a vlastníctvo a všetky príjemnosti života, ak majú byť prekážkou zbožnosti. Máme sa modliť, aby sme neprišli do pokušenia. Ale ak sme povolaní k mučeníctvu, so stálosťou vo vyznávaní jeho mena, a ak sme kvôli tomuto trestaní, radujme sa a ponáhľajme sa k nesmrteľnosti. Keď nás prenasledujú, nečudujme sa. Nemilujme tento svet, ani ľudské chvály, ani slávu a úctu vladárov, ako niektorí židia, ktorí obdivovali veľké diela Pána, no kvôli strachu z veľkňazov a vladárov mu neuverili. To preto, lebo milovali ľudskú chválu viac, ako Božiu. No teraz, na základe dobrého vyznania, nielen spasíme seba, ale aj utvrdíme tých, ktorí sú novopokrstení [doslova novoosvietení — pozn. prekl.] a upevníme vieru katechumenov. Ale ak zamietneme niektorú časť nášho vyznania a poprieme božskosť kvôli slabosti nášho presvedčenia a strachu z veľmi krátkeho trestu, nielen že sa pripravíme o večnú slávu, ale staneme sa aj príčinou skazy iných. A tak dostaneme dvojitý trest, ako prináleží tým, ktorí popreli, že to, čím sa kedysi tak chválili, je vlastne nesprávnou náukou.
Preto nebuďme príliš unáhlení voči nebezpečenstvám, lebo Pán hovorí: Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia; duch je skutočne ochotný, ale telo slabé. A ak sa dostaneme do nebezpečenstiev, neobávajme sa, ani sa nehanbime kvôli nášmu vyznaniu. Lebo ak sa niekto poprením vlastnej nádeje, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn, zachráni od dočasnej smrti a ďalší deň smrteľne ochorie a odíde z tohto života, či nepríde o dočasné veci a zároveň nestratí večné? Ale nech sa ten, komu je udelená mučenícka česť, veselí s radosťou v Pánovi, akoby takto dosiahol veľkú korunu a odišiel z tohto života vďaka svojmu vyznaniu. Aj keby bol len katechumenom, nech odíde bez starostí, lebo jeho utrpenie pre Krista sa mu stane opravdivejším krstom, keďže skutočne zomiera s Kristom. Nech sa teda skutočne veselí z napodobenia svojho Učiteľa, keďže je napísané: Vy buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Učiteľ. Nuž teda ich a náš Učiteľ, Pán Ježiš, bol udieraný kvôli nám, podstúpil urážky a posmech s trpezlivosťou. Pľuli na neho, bili ho po tvári, postrkovali a po zbičovaní ho pribili na kríž. Mal piť víno s octom a keď vyplnil všetko, čo bolo napísané, povedal jeho Bohu a Otcovi: Do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Preto teda nechajte toho, kto túži byť jeho učeníkom, aby úprimne nasledoval jeho utrpenie. Nech napodobňuje jeho trpezlivosť vo vedomí, že ak by ho aj ľudia chceli upáliť, nič mu neuškodí, ako trom mládencom, a ak niečo vytrpí, dostane odmenu od Pána, veriac v jedného a jediného pravého Boha a Otca, skrze Ježiša Krista, Veľkňaza a Vykupiteľa našich duší a odmeniteľa našich utrpení. Jemu sláva na veky. Amen.
— Apoštolské konštitúcie (4. stor.), V, I, 6